Autor: P. Branislav Dado | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer, č. 2/2015 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
15.06.2015
Ranokresťanské sekty v prvých troch storočiach
Kerinthos | židokresťanský mysliteľ
Židovské prostredie bolo v období medzi rokmi 30 až 70 silne ovplyvnené zelótskym hnutím. Zelóti boli nábožensko-politickou sektou, ktorá radikálne vystupovala proti rímskej nadvláde. Základným prvkom týchto skupín bol náboženský a politický mesianizmus. Odborníci, ktorí sa venujú štúdiu dejín kresťanskej teológie, si kládli otázku, či aj medzi židovsko-kresťanskými komunitami nájdeme stopy tohto nacionálno-židovského prúdu a jeho politické mesiášské očakávania. Na základe dôkladného štúdia dostupných písomných prameňov vieme, že takéto skupiny existovali. Môžeme povedať, že nimi boli predgnostické kresťanské smery. Ich najznámejším a snáď aj typickým predstaviteľom je Kerinthos, židokresťanský mysliteľ, ktorý žil na prelome prvého a druhého storočia. Pochádzal z Antiochie a pôsobil na území Malej Ázie. Kresťanský spis Traditio apostolíca o ňom píše ako o pseudoapoštolovi. Jeho život a dielo spomína vo svojom spise Proti bludom (Adversus Haereses) tiež sv. Irenej. Ďalšie zmienky o jeho učení nachádzame u sv. Hypolita Rímskeho, Euzébia Cézarejského a tiež u sv. Augustína.
Kerinthos hlásal názory, ktoré sú blízke gnosticizmu. Jeho teologický systém je výrazne dualistický, ovplyvnený myslením Filóna Alexandrijského. Prijímal existenciu bezmenného boha, stvoriteľa nesmrteľných bytostí (duchov, anjelov). Ich dielom je svet (kozmos) utvorený z neforemnej hmoty, ktorému spoločne vládnu. Jeden z týchto duchov, Jahve, ustanovil Mojžišov zákon. Niektoré prikázania je podľa Kerintha dobré zachovávať, pretože tento Zákon nie je celý zlý. Stúpenci sekty zachovávali asi 613 starozákonných predpisov a uznávali Evanjelium Hebrejov (apokryf, ktorý vznikol v Egypte), z kánonických evanjelií však iba Evanjelium podld Matúša. Taktiež zo starozákonných spisov viaceré nebrali do úvahy. Cirkev zásadne odmietala takýto selektívny prístup.
Kerinthos je pôvodcom i jedného z najstarších kristologických bludov. Učil, že Ježiš bol obyčajným človekom, ktorý sa narodil z Márie a Jozefa. Kristus-Logos na neho zostúpil až vo chvíli krstu v Jordáne, keď udelil Ježišovi pomazanie Božích právd a poznania (gnózy) a daroval mu moc robiť zázraky. Pred jeho umučením a vo chvíľach ukrižovania ho ale opustil a na čas v ňom nepřebýval. Avšak znovu sa s ním zjednotí v čase parúzie. Ježišovo zmŕtvychvstanie Kerinthos nechápal ako prejav jeho božstva, ale iba ako potvrdenie pravdivosti jeho učenia.
Kerinthos bol aj autorom akejsi Apokalypsy, ktorá mala konkurovať novozákonnému spisu Zjavenie Jána. Vo svojej náuke zdôrazňoval druhý Ježišov príchod a bol zástancom milenarizmu v pozemskej forme (tisícročnej vláde Ježiša Krista na zemi). Euzébius Cézarejský vo svojich Dejinách cirkvi (História Ecclesiae) v 7. kapitole píše, že niektorí autori odmietajú Jánovu Apokalypsu pre jej zvláštny obsah a tvrdia, že nie je ani Božím zjavením, ani dielom nijakého apoštola, ale výtvorom Kerintha, ktorý „na základe svojej fikcie hľadal názvy, ktoré vzbudzujú nádej" (HE, VII 25, 2). Sám Euzébius však tento názor nezdieľa a o Zjavení Jána sa vyjadruje uznanlivo a prijíma posvätnosť tohto spisu.
Kerinthovi stúpenci svoje nádeje vkladali do pozemského sveta, ktorý má byť obnovený pri parúzii tisícročným Kristovým kraľovaním. Niektorí príslušníci sekty dokonca tvrdili, že tento čas Mesiáša už nastal. Vyjadrovali to praktizovaním posvätných hostín, ktoré boli dosť bujaré, až orgiastické. Švédsky biblista Bo Reicke zastáva názor, že na túto sektu reagoval aj apoštol Pavol. Podľa neho praktiky, ktoré kritizuje v Prvom liste Korinťanom (1 Kor 11, 17-22), boli typické práve pre Kerintha a jeho nasledovníkov. Takisto nejaké narážky vidí Reicke aj v časti, kde apoštol potvrdzuje pravdivosť Ježišovho vzkriesenia a správne chápanie tohto tajomstva, ktoré vychádza z viery v jeho božstvo (1 Kor 15, 12-34).
Celkovo môžeme konštatovať, že základným prvkom Kerinthovho učenia je politický mesianizmus ponímaný v dimenziách materiálneho kráľovstva. Jeho sekta je v podstate kontinuitou politického judaizmu a pozemského mesianizmu podfarbeného kresťanstvom. Niektoré židovské prvky v Kerinthovej náuke sú ovplyvnené ebionitmi, no v mnohých prvkoch sú diametrálne odlišné. Predpokladá sa, že sa sekta prevažne rozšírila na území Malej Ázie. Jej nasledovníkov stretávame v kresťanských spoločenstvách ešte v druhej tretine 2. storočia.
